Módne časopisy ako odraz kultúry
Módne časopisy boli vždy zrkadlom
odrážajúcim kultúru a ducha danej doby. Od prvých módnych skíc, ktoré sa
objavili už v 17. storočí boli módne časopisy ako encyklopédia. Pri
pohľade na časopisy z rôznych období a rôznych krajín môžeme vidieť,
ako sa časopisy menili spolu s dobou.
S globalizáciou a rastúcim záujmom
o módu sa rozšírili lesklé časopisy do celého sveta. Časopisy ako Vogue,
Elle a Harper´s Bazaar sú dnes publikované vo všetkých hlavných svetových
ekonomikách (GRAF – najväčšie ekonomiky sveta podľa desaťročí). Aj napriek
tomu, že tieto časopisy majú rovnaký názov po celom svete, obsahovo sa líšia a majú
rôzny prístup k čitateľom. Postavenie na trhu či cieľové skupiny sú
rovnaké, ale informácie a spôsob, akým sú podávané sa veľmi líši.
Na prvý pohľad by sa mohlo zdať, že
všetky módne časopisy sú rovnaké – fotenie s rôznymi modelmi, články o trendoch,
rady ako byť štýlový atď. Z časti je to pravda, avšak ženy sú odlišné a preto
je nemožné zamerať sa na všetky z nich. Z tohto dôvodu majú časopisy
ako Vogue či Elle vo veľkých krajinách vlastné edície, pretože ženy z konkrétnej
krajiny majú rovnaké kultúrne zázemie, rovnaký rebríček hodnôt a ich módne
vzdelanie a vnímanie je viac-menej tiež rovnaké (alebo si to myslia aspoň
vydavatelia).
Krajiny sa vzájomne líšia v ich historickom
vývoji, kultúre a rovnako aj v módnej tvorbe. Čitatelia tak očakávajú
aj určitý obsah v časopisoch, ktoré si kupujú, aby zodpovedal ich
potrebám. Samozrejme existujú aj globálne trendy, ktoré sa nachádzajú vo
všetkých publikáciách bez ohľadu na krajinu. Zároveň však majú schopnosť
ovplyvňovať a podporovať určité trendy.
V roku 1930 americký Vogue podporil
myšlienku dynamickej modernej ženy, kde boli uvádzané praktické rady o tom,
čo sa nosí do práce, z ktorých vyplývala sloboda a vzrušenie. V ruskom
Vogue z roku 1990 extravagancia priniesla vysnívaný obraz, pri ktorom sa
malo zabudnúť na ekonomickú krízu.
FRANCÚZSKO
Francúzsko je kolískou módy a haute
couture (voľný preklad: vysoké krajčírstvo – medzinárodne používaný termín z oblasti módy
označujúci oblečenie šité na mieru a vyrobené v Paríži z vysoko kvalitných
a drahých látok s dôrazom na detail a zakončenie). Vogue Paris
je najluxusnejším zo všetkých časopisov Vogue – každá stránka je čisto módna,
profesionálna a luxusná. Šéfredaktorka Vogue Paris – Emmanuelle Alt ponúka
veľmi provokatívne fotky, ktoré zodpovedajú vnímavým francúzskym ženám.
Spolupracuje s najlepšími fotografmi z priemyslu, ako sú Mario
Sorrenti a Terry Richardson.
TALIANSKO
Pri talianskej verzii Vogue by sme
mohli očakávať, že uvidíme veľa podobností s Vogue Paris, pretože tieto
dve krajiny sú si blízke, pokiaľ ide o históriu módy a tradíciu, ale
taliansky Vogue je kompletne iný. Má veľa talianskych inzerentov, ktorí nie sú
známi vo svete, ako napríklad Erika Cavallini, Giada atď., čo poukazuje na to,
že taliani sú veľmi hrdí na svoje módne dedičstvo a ich vlastné značky.
ŠPANIELSKO
Španielske vydanie Vogue odrážajú
španielsku kultúru a ich spôsob života. Publikácie sú radostné, zábavné a uvoľňujúce.
Luxus či vysoko módny editorial tu vidíme zriedka. Je v nich dôraz na
rodinu a cestovanie. Nachádza sa tu množstvo inzerentov s nízkym profilom,
ktoré by ste v časopise Vogue Paris nikdy nevideli, avšak španielky sú
úplne iné typy žien – veľmi „domácky“ orientované na rodiny, so šťastným duchom
a vášňou pre život.
VEĽKÁ BRITÁNIA
Britský
Vogue je časopis s postavou britskej ženy, konzervatívnej, veľmi štýlovej
a jednoduchej. Časopis nesie silného ducha Británie, kde takmer na každej
strane môžeme čítať – kráľovská rodina, kone, Alexa Chung (britská TV
moderátorka, modelka a redaktorka britského Vogue), veľa britských
návrhárov (mladých či zabehnutých) atď., takže zatiaľ čo španielsky Vogue nám
ukazuje radostné scenérie pláži v Barcelone, britský Vogue zachytáva
opustené hrady na severe Anglicka.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára